Región

Dolné Pohronie a Poiplie

V údoliach, kde sa Hron a Ipeľ vlievajú do Dunaja, na 200-300 metrov vysokých kopcoch sa rozprestierajú najvhodnejšie územia pre pestovanie viniča na našom území. Mužla, Štúrovo a okolité obce kedysi (koncom 19. storočia) patrili k vinárskej oblasti Neszmély, kým Kamenica nad Hronom, Chľaba a Salka (čiže Kováčovské kopce) patrili k vinárskej Peštiansko-Nógrádskej oblasti. Dnes sú oficiálne ako štúrovský, strekovský, hurbanovský rajón zaradené do Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti a želiezovský rajón do Nitrianskej vinohradníckej oblasti. Ich kultúrne zaradenie však lepšie vystihuje názov dolné Pohronie.

Uvádzaná rozloha Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti je 5 245 hektárov, Nitrianska oblasť má 3 900 hektárov, z toho dolné Pohronie je kultúrne a danosťami približne homogénna 3 500-4 000 hektárová oblasť. Počas histórie tu vznikli tri póly vinohradníckej a vinárskej kultúry: cirkevné územia, panské hospodárstva a menšie roľnícke pivnice. Peknou pamiatkou na tie posledné zo spomínaných sú vinárske dedinky, ktoré neraz pozostávajú aj z niekoľko sto vínnych domčekov a pivničiek v Kameníne, Kamenici nad Hronom a v Novej Vieske. Rozprestierali sa okolo veľkopanstiev, kaštieľov, ktoré ešte aj dnes nájdeme napríklad v Belej, Rúbani, Šarkane, a hoci ostrihomské opátstvo už nevlastní hospodárske územia, viaceré rodinné vinárstva nájdeme práve vo voľakedajších desiatkových pivniciach. Organickou časťou tejto oblasti je aj pravý breh Ipľa, kde ku každej obci patrí väčší či menší vinohrad.

Pôdne podmienky a poloha

Najčastejšími podložiami vo viniciach sú sprašové pôdy, hlinité nánosy a lesné hnedozeme kultizemné. Hnedozeme sú typické v prvom rade pre juhozápadné svahy na ľavom brehu Hrona od Želiezoviec až po Kamenicu nad Hronom. Oproti tomu od Kamenice nad Hronom po sútok Ipľa a Dunaja v Chľabe je podložie vulkanického pôvodu, tvorí ho andezit a andezitový tuf, na povrchu hlinité spraše a miestami lesná hnedozem. Táto vulkanická hornina sa ťahá popod Hron na pravý breh rieky až po Nánu a Hegyfarok. V niektorých viniciach je obrábanie pôdy sťažené andezitovými troskami, tieto ale na oplátku vytvárajú v letnom období veľmi teplé, až mediteránne podmienky. Na pravom brehu Hrona, západne od Štúrova, sa od Hegyfarku začína chrbát, ktorého južné svahy sú typické sprašami, hlinitými sprašami, lesnými hnedozemami s hlinitými nánosmi a vulkanickou hlinou doplnenou o vulkanické trosky. V okolí Mužly možno nájsť nespevnené spraše, v Strekove je pôda skôr spevnená a hlinitá. Vysoký vápenatý obsah je tiež typický pre túto oblasť, preto sa v pivniciach rodia aromatické vína s peknými kyselinkami. Základom pôd vo viniciach na pravom brehu Ipľa sú vápnité ílovce, pieskovec a andezitové trosky so spevneným povrchom: lesnou hnedozemou a hlinitou sprašou. Najvyšším bodom oblasti je Burdov s nadmorskou výškou 395 m, mužliansky Veľký vrch má 251 m. Vinice sa rozprestierajú väčšinou v nadmorských výškach 100-250 metrov.  

Klimatické podmienky

Počet hodín slnečného svitu na Slovensku je najvyšší na dolnom Pohroní, konkrétne v oblasti Štúrova. Je to 2 200 – 2 300 hodín za rok a s priemernou ročnou teplotou 10,2-10,3 °C predbieha táto oblasť aj mnohé vinárske oblasti severného a  západného Maďarska. Priemerné množstvo zrážok je len 520-550 mm ročne, ide teda o vyslovene suchú oblasť. Podobne ako u iných vinárskych oblastí aj tu však veľa záleží na mikroklíme: na vplyve troch riek (Dunaj, Hron, Ipeľ) a vodných hladín ich mŕtvych ramien, na polohe údolia alebo jedinečných danostiach vinice. Veľa prezrádza fakt, že v chránenej krajinnej oblasti Kováčovských kopcov nájdeme niektoré rastlinné a živočíšne druhy typické pre submediteránne podnebie: mandľa nízka, kavyľ alebo krátkonôžka štíhla. V línii Strekovských terás Štúrovo – Mužla – Strekov používajú vinári najmä veľmi teplé a slnečné južné a juhozápadné svahy, rovnako ako na ľavom brehu Hrona.  Vinice pozdĺž Ipľa sú o niečo chladnejšie, situované východne. Zvýšené priemerné teploty posledných rokov však prispievajú k zvyšovaniu hodnoty ľavých brehov Hrona a pravých brehov Ipľa a ich východných a severovýchodných svahov, lebo v týchto viniciach sa lepšie uchovajú kyseliny a ovocné arómy hrozna.

Druhy viniča

V oblasti sa pestuje 70% bielych a 30% modrých odrôd hrozna. Odrodové zloženie je zatiaľ ešte pomerne rovnorodé, z bielych odrôd je to Rizling vlašský, Veltlínske zelené a Pesecká leánka, z modrých Frankovka modrá a Svätovavrinecké. Popri nich sa medzi tradičné odrody zaraďuje v Strekove Modrý Portugal (Portugieser) a v Mužle Bratislavská leánka. Z nej nájdeme už len pár koreňov na niekoľkých miestach, podobne vymizli dodnes odrody, ktoré boli hojne rozšírené pred epidémiou fyloxéry: Kadarka, Juhfark, Sárfehér alebo Ezerjó. V posledných rokoch sa rozširuje Rizling rýnsky, rodina Pinot a priestor dostávajú aj mnohé novošľachtence: Devín, Moravský muškát, Pálava, Alibernet, Dunaj atď. Okrem týchto sa ešte môžeme stretnúť s odrodami ako Tramín, Chardonnay,  Irsai Oliver a Cabernet sauvignon.

Vínna kultúra, štýly, druhy vín

Vinárstva na južnom Slovensku sa už aj kvôli ich veľkosti počítajú do rodinných hospodárstiev. Pripravujú jedinečné vína v menších objemoch, mnohí vidia budúcnosť v organických technológiách a vo vínach verných prírode („naturálnych“). Považujú za dôležité limitovanie úrody, prírodnú ochranu rastlín a zníženie množstva pridaných látok. Viacerí sa vyhýbajú používaniu ušľachtilých vínnych kvasiniek a skúšajú dlhšie zrenie na šupkách aj pri bielych vínach. Dôležitú úlohu dostáva aj vyzrievanie v sudoch, často sa stretávame s ohnivými bielymi vínami veľkého formátu. Zároveň nájdeme vynikajúce ľahké biele, voňavé ružové a elegantné ovocné červené vína s jemnými kyselinami. Popri malých pivniciach sa v dolnom Pohroní zrekonštruovali aj viaceré veľké – niekdajšie panské vinárstva (kaštiele v Rúbani, Belej, v Šarkane) a objavili sa noví investori, ktorí nasledujú moderný medzinárodný štýl reduktívnych vín, používajú ušľachtilé vínne kvasinky, veľkovýrobné technológie a predstavujú tým druhú tvár tohto vidieka.

Dôležitý je aj výber odrôd, čiže otázka, či bude v budúcnosti spomínaných päť odrôd naďalej dominovať, alebo aj tento kraj moderné odrody, ktoré ponúkajú možnosť ľahšieho dopestovania, pomaly rozdrobia. Odznieva množstvo názorov a  argumentov. Sú takí, ktorí sa chcú vracať k tradíciám, otázkou zostáva, ku ktorým. Či k odrodám až spred fyloxéry (koniec 19. storočia), alebo k 60.-70. rokom 20. storočia?  Počuť aj hlasy, ktoré hlásajú obrat k svetovým odrodám, ako sú napríklad Rizling rýnsky a Pinot Noir. Prípadne aby sa pripravila kupáž z Veltlína zeleného, Rizlingu vlašského aj rýnskeho a podobne z Frankovky modrej a Svätovavrineckého s chráneným označením pôvodu.